Tempo rastu spotrebiteľských cien v eurozóne sa v októbri zrýchlilo na
rekordných 10,7 %, čo je viac než päťnásobok v porovnaní s
dvojpercentným inflačným cieľom ECB. Ruská vojna na Ukrajine totiž
spôsobila prudké zvýšenie cien energií.
Lagardová na bankovej konferencii v Rige uviedla, že koncom roka 2022 a
začiatkom roka 2023 sa eurozóna môže dostať do miernej recesie, keďže
vysoké ceny a energetická kríza brzdia ekonomickú aktivitu. "Nemyslíme si však, že táto recesia bude stačiť na utlmenie inflácie." Lagardová tak signalizovala, že ECB bude pokračovať v sprísňovaní menovej politiky.
Rada guvernérov ECB minulý týždeň druhýkrát po sebe zdvihla úrokové
sadzby o 75 bázických bodov, pričom to bolo tretie zvýšenie sadzieb od
júla.
Kľúčová sadzba na hlavné refinančné operácie s platnosťou od 2. novembra
vzrástla na 2 %, sadzba na jednodňové refinančné operácie na 2,25 % a
depozitná sadzba na 1,50 %.
Lagardová varovala, že vyššie úrokové sadzby môžu prehĺbiť recesiu, ale
ECB sa aktuálne musí podobne ako ďalšie centrálne banky snažiť dostať
pod kontrolu vysokú infláciu.